Banská Bystrica - nové mesto

Idea projektu

Slovenčina: Naše zámery s riešeným územím hierarchizujeme, skúšame ich podľa závažnosti a náročnosti. Samozrejmým prvým cieľom je debarierizácia, keďže bariéry tohto územia nie len obklopujú, ale aj priamo na niekoľkých miestach pretínajú. Dalo by sa povedať, že v určitom zvrátenom zmysle dokonca aj definujú. Nutné je aplikovať určitú mieru priepustnosti, najmä vo vzťahu ku človeku ako základnej stavebnej jednotke návrhu, a jeho existujúcim a predpokladaným peším trasám - a na základe toho navrhovaný urbanizmus vyvstavať. Druhým zámerom je prepojenie územia so zvyškom mesta. Tento zámer vnímame ako kruciálny, keďže územie je momentálne opustené, v dezolátnom stave, obklopené bariérami, nenapojené na, len pár metrov vzdialené, historické centrum. Vnímame ako podstatné pritiahnuť, doviesť ľudí aj do tejto, zo všetkých strán obostavanej, momentálnej aktívnej vyhýbanej mestskej časti. Tretím zámerom, nemenej podstatným je vybudovanie infraštruktúry, ktorá v tejto časti mesta citeľne absentuje. Navrhujeme síce mesto pre ľudí, avšak, pragmaticky povedané, aj tí ľudia sa sem potrebujú "nejako dostať". Anglicky: We categorize our intentions for the site by hierarchy, sorting them according to urgency and complexity. Prvým a najzrejmejším cieľom je odstránenie fyzických bariér, keďže územie je nielen obklopené prekážkami, ale je nimi aj pretkané na viacerých miestach. V istom paradoxnom zmysle tieto prekážky dokonca pomáhajú priestor definovať. Je nevyhnutné zaviesť určitý stupeň priechodnosti - najmä s ohľadom na ľudí ako základné jednotky návrhu - a reagovať na existujúce aj predpokladané pešie trasy. Navrhovaná mestská zástavba by sa mala formovať v súlade s tým. Druhým cieľom je opätovné prepojenie územia so zvyškom mesta. Tento cieľ je veľmi dôležitý, keďže lokalita je v súčasnosti opustená, v dezolátnom stave, obklopená bariérami a izolovaná od historického centra mesta, ktoré leží len niekoľko metrov od nej. Považujeme za nevyhnutné pritiahnuť ľudí do tejto časti mesta, ktorá je v súčasnosti uzavretá a aktívne sa jej vyhýbame, a obnoviť jej miesto v mestskej štruktúre. Tretím cieľom, rovnako dôležitým, je rozvoj potrebnej infraštruktúry, ktorá v súčasnosti v tejto oblasti chýba. Aj keď navrhujeme mesto pre ľudí, je potrebné uznať - prakticky povedané - že títo ľudia potrebujú spôsob, ako sa k nemu dostať.

Popis projektu

Slovensky: Z hlavných zámerov sa následne odvíjajú hlavné a čiastkové, podstatné koncepty. Avšak je pravdepodobne podstatné začať najväčšou riešenou mierou, a to je tá celkomestská - ktorej riešenie sa priamo odvíja od tretieho zámeru - a teda o vybudovanie infraštruktúry, sprístupňujúcej riešené územie. V súčasnosti je jediná prístupová tepna Švermova ulica, ktorá už beztak v niektorých dobách dňa nezvláda nápor áut. Preto navrhujeme odklonenie dopravy z vnútorného mestského okruhu, ktorého je Švermova ulica súčasťou na momentálne konceptuálny vonkajší mestský okruh, ktorý by slúžil na odklonenie motorových istov, ktorí majú medzimestské trasy. Tento krok by odbremenil dopravnú situáciu v okolí riešeného územia, čo by nám na oplátku dovolilo realizáciu návrhu. Z druhého zámeru vzniká hlavný koncept - a tým je prepojenie Podlavíc s historickým centrom Banskej Bystrice, keďže toto prepojenie pre peších je momentálne absentujúce a tým vzniká jeho potreba. Pozdĺž tejto línie, chodníka ktorý začína pri zadnom východe OC Europa a končí pri Podlaviciach vzniká postupne niekoľko zastávok - tými sú napríklad verejné priestory plánovaného komplexu "severná lokalita", nachodivšieho sa pri komplexe Belveder, plážové kúpalisko a jeho novonavrhovaný trakt, pasáž s vybavenosťou popod Švermovou ulicou alebo námestia. Táto línia tiež definuje rozvrhnutie jednotlivých verejných priestorov a zelenomodrú kostru návrhu, od ktorej sa následne odvíja celá štruktúra budúcej zástavby. Tá rešpektuje okolitú zástavbu, berie si jej charakter, avšak debarierizuje ju, resp. vytvára bariéry priepustného charakteru. Východná časť návrhu smerom a charakterom kopíruje líniovú zástavbu na severe sídliska Fončorda, avšak prispôsobuje jej mierku človeku, a vytvára množstvo priestorov na prestúpenie. Typologicky ide o sekciové a bodové bytové domy, poprepájané jedným a dvojpodlažným parterom, slúžiacim pre rôzne prevádzky občianskej vybavenosti. Námestie je obohnané práve takýmito domami, avšak zo severnej strany umiestňujeme ku kopcu oceľovú modulárnu konštrukciu s prenajímateľnými priestormi. Každý modul sa dá prenajať na účely aké by vlastník v danom momente potreboval, a cynicky povedané vzniká teda niečo na spôsob bunkových nočných hotelov v Japonsku. Na západe zástavba rešpektuje rodinné domy, avšak aj územný plán, podľa ktorého sa na danom území ďalšie rodinné domy stavať nemôžu. Vznikajú teda bytové domy, s človekom ako základnou jednotkou mierky a rozmeru. Tieto bytové domy majú pôdorysnú stopu porovnateľnú s okolitými rodinnými domami, niektoré sú dokonca nižšie ako strechy spomínaných rodinných domov. Aj napriek tomu však nad parterom "kosíme" steny navrhovaných bytových domov, čím ich opticky znižujeme, aby sme dosiahli optimálnu mierku, maximálne presvetlenie územia a taktiež optimálny tranzit medzi dvoma typo logicky odlišnými, avšak susediacimi druhmi zástavby. Opäť, v každom bytovom dome sa nachádza občianska vybavenosť v parteri, či už komerčná alebo nekomerčná, obchody, knižnice, libresá, kvetinárstva, mod litebné miestnosti, tržnice. Uvedomujeme si, na základe koeficientov a optického porovnania hustoty zástavby nášho návrhu v porovnaní s okolitou zástavbou, a taktiež dimenzie vznikajúceho biokoridoru okolo Tajovského potoka - a preto navrhujeme intenzifikáciu už existujúcej zástavby do všetkých smerov. Na základe existujúcich precedensov z Holandska navrhujeme zhustenie sídliska Fončorda niekoľkopod lažnými bytovými domami, ktorých osadením by sa optimalizovala mierka verejných priestorov, a pôsobila by na človeka priaznivejšie. Na východe počítame s existujúcim projektom developera Byty Poprad, zaseknutým v koncepčnej fáze a rozširujeme ho na ďalšie pozemky, ktoré developer vlastní. Na severe zase využívame svah pod nemocnicou na výstavbu bytových domov, zarezaných pavlačou do svahu a strešným parkovaním. Plážové kúpalisko riešime najmä koncepčne. Presúvame vstupnú bránu bližšie ku Švermovej, čím aktívne zväčšujeme jeho plochu. Rozdeľujeme kúpalisko na funkčné zóny, pristavujeme trakt vybavenosti pozdĺž jazera a revitalizujeme časť s bazénmi, čím ju premiérovane na zónu aktívneho oddychu. Z južnej strany jazera pristavujeme tiahle, široké a členité mólo, akomodujúce všetky potreby aktívneho oddychu. Časť s prameňom známym ako Medokýš vyvlastňujeme cirkvi, a prepájame ňou plážové a kryté kúpalisko do jedného dlhého, aktívneho, lukratívneho športového celku. English: The primary intentions give rise to a main concept and several secondary, yet essential, conceptual frameworks. Je však pravdepodobne najvhodnejšie začať od najväčšej mierky - metropolitnej úrovne, ktorá priamo reaguje na tretí cieľ: vybudovanie infraštruktúry na zabezpečenie prístupu k lokalite. V súčasnosti je jedinou prístupovou cestou Švermova ulica, ktorá už teraz v určitých časoch dňa zažíva dopravné zápchy. Preto navrhujeme presmerovanie dopravy z vnútorného mestského okruhu, ktorého súčasťou je Švermova ulica, na v súčasnosti koncepčný vonkajší mestský okruh. To by pomohlo odkloniť vnútromestskú dopravu, odľahčiť dopravné zápchy v okolí riešeného územia a uľahčiť realizáciu nášho návrhu. Druhý cieľ generuje hlavnú koncepčnú myšlienku: prepojenie Podlavíc s historickým centrom Banskej Bystrice. Pešie prepojenie medzi týmito dvoma oblasťami v súčasnosti chýba, čo vytvára jasnú potrebu. Pozdĺž tejto osi - pešej trasy začínajúcej pri zadnom výjazde z OC Europa a končiacej v Podlaviciach - postupne vzniká séria verejných "zastávok". Patria k nim verejné priestory v rámci plánovanej "severnej lokality" pri areáli Belveder, plážové kúpalisko a jeho novo navrhované krídlo, pasáž orientovaná na služby pod Švermovou ulicou a niekoľko nových verejných priestranstiev. Táto os zároveň definuje usporiadanie verejných priestorov a vytvára zeleno-modrú infraštruktúrnu kostru, od ktorej sa bude odvíjať celá budúca mestská štruktúra. Nová mestská štruktúra rešpektuje existujúcu okolitú zástavbu a preberá jej charakter, pričom odstraňuje fyzické bariéry alebo ich transformuje na priepustné hranice. Na východnej strane návrh odzrkadľuje lineárne bloky sídliska Fončorda, ale zmenšuje ich na ľudsky prívetivý rozmer a zavádza množstvo prechodových priestorov. Typologicky ide o sekciové a bodovo prístupné bytové domy, prepojené jedno- alebo dvojpodlažnými partermi, v ktorých sa nachádzajú rôzne občianske funkcie. Hlavné námestie je orámované týmito budovami, pričom oceľová modulárna konštrukcia umiestnená pozdĺž severného svahu poskytuje nájomné jednotky. Každý modul sa dá podľa potreby prenajať na rôzne účely - cynicky povedané, vytvára koncept pripomínajúci kapsulové hotely v Japonsku. Na západe návrh rešpektuje existujúcu zástavbu rodinných domov a zároveň dodržiava územné predpisy, ktoré zakazujú novú zástavbu rodinných domov v tejto oblasti. Výsledkom je zavedenie bytových domov, ktoré sú navrhnuté s ľudskou mierkou ako primárnym odkazom. Tieto budovy majú pôdorys porovnateľný s okolitými domami, pričom niektoré sú dokonca nižšie ako strechy existujúcich domov. Napriek tomu sú ich horné podlažia odsadené od fasády, aby sa znížila vizuálna hmota, optimalizoval prístup denného svetla a zabezpečil plynulý prechod medzi dvoma susednými, ale typologicky odlišnými formami zástavby. Každý bytový dom má na prízemí občiansku vybavenosť - komerčnú aj nekomerčnú - vrátane obchodov, knižníc, práčovní, kvetinárstiev, modlitební a trhovísk. S prihliadnutím na zvýšenú hustotu nášho návrhu v porovnaní s okolitou zástavbou - tak z hľadiska metráže, ako aj vizuálneho vplyvu - a s ohľadom na biokoridor formujúci sa pozdĺž Tajovského potoka navrhujeme intenzifikáciu existujúcej zástavby vo všetkých smeroch. Inšpirovaní holandskými precedensmi navrhujeme zahustenie sídliska Fončorda viacpodlažnými bytovými domami. Ich umiestnenie by pomohlo optimalizovať mierku verejných priestorov a zlepšiť celkový zážitok ľudí. Na východe uvažujeme o v súčasnosti zastavanej zástavbe Byty Poprad a navrhujeme jej rozšírenie na ďalšie parcely, ktoré sú už vo vlastníctve developera. Na severe využívame svah pod nemocnicou na bytové domy zapustené do terénu, pričom do nich začleňujeme otvorené prístupové koridory a strešné parkoviská. Plážové kúpalisko riešime predovšetkým na koncepčnej úrovni. Vstupná brána je premiestnená bližšie k Švermovej ulici, čím sa efektívne zväčšuje využiteľná plocha. Areál kúpaliska je rozdelený na funkčné zóny, pričom pozdĺž jazera pribudlo nové krídlo vybavenosti a areál kúpaliska je revitalizovaný ako zóna aktívneho oddychu. Na južnej strane jazera navrhujeme dlhé, široké a členité mólo, ktoré by umožňovalo rôzne voľnočasové aktivity. Územie, na ktorom sa nachádza prameň Medokýš, navrhujeme vyvlastniť od kostola a zmeniť jeho využitie tak, aby sa pláž a kryté bazény prepojili do jedného uceleného, aktívneho a atraktívneho rekreačného a športového komplexu

Technické informácie

Slovenčina: Riešené územie sa nachádza na severozápade Banskej Bystrice, šiesteho najväčšieho krajského mesta Slovenska. Konkrétnejšie na západ od historického centra a obchodného centra Európy, medzi lokálnym plážovým kúpaliskom, tiež spadajúcim do riešeného územia, a mestskou časťou Podlavice. Zo severnej strany je lemované vysokým spádom, na ktorom je v súčasnosti opravovaná a dostavovaná Rooseveltova nemocnica. Z južnej strany je zase ohraničené Tajovským potokom, tečúcim z už spomenutých Podlavíc, menším prítokom Hrona. Za potokom je opäť bariéra, vo forme -násť-poschodových socialistických bytových domov. Urbanizmus mesta v okolí je rastlý, výrazne ovplyvnený nepravidelnou výstavbou sídliska Fončorda zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, situovanom v miernom stúpaní. Toto sídlisko, ako väčšina, obsahuje mierkovo nepríjemné budovy a predimenzované verejné priestory. Súčasný plážový areál kúpaliska je od riešeného územia oddelený Švermovou ulicou, jednou z častí vnútorného mestského okruhu - čiže dopravnej slučky, ktorá je, ak nerátame R1, najvyťaženejšou komu nikáciou v Banskej Bystrici. Za Švermovou je bývalý areál ZAaRES-u, čiže dnes už opustených a spustnutých záhradkárskych oblastí. V tomto areály bola plánovaná výstavba obytného komplexu Flora, ktorá však dostala stopku pred nedostatočné prevetrávanie v údolí situovaného územia. Územie ZAaRES-u je vo svojej podstate rozdelené pravidelným rastrom ulíc, vyplnených stromami, sklenníkmi a dvoma stredne veľkými jazierkami. Na západ od ZAaRES-u sa nachádza športový areál Univerzity Mateja Bela - bežecký ovál, futbalové ihrisko, tenisové kurty a iné spevnené plochy, ohraničené bariérou vo forme nepriestupného plotu. Riešené územie je ukončené poľom, za ktorým sa nachádza zástavba rodinných domov. Územno-právne vzťahy sú v okolí nahodilo roztriedené, kedy najväčšia časť patrí mestu Banská Bystrica, avšak dosť veľké podiely majú aj súkromní vlastníci, firmy, a prekvapivo aj cirkev. Anglicky: The area under consideration is located in the northwest part of Banská Bystrica, the sixth-largest regional city in Slovakia. Presnejšie, leží západne od historického centra mesta a nákupného centra Europa, medzi miestnym plážovým kúpaliskom - ktoré je tiež súčasťou oblasti - a mestskou časťou Podlavice. Na severe je lokalita ohraničená strmým svahom, na ktorom v súčasnosti prebieha rekonštrukcia a rozširovanie Rooseveltovej nemocnice. Na juhu je hranica vymedzená Tajovským potokom, ktorý tečie z Podlavíc a je menším prítokom rieky Hron. Za potokom leží ďalšia fyzická bariéra v podobe výškových bytových domov z čias socializmu. Okolitá urbanistická štruktúra je organická, výrazne ovplyvnená nepravidelnou zástavbou sídliska Fončorda zo 60. a 70. rokov 20. storočia, situovaného v miernom svahu. Podobne ako na mnohých podobných sídliskách, aj na Fončorde sa nachádzajú budovy, ktoré majú neprimeranú mierku a sú sprevádzané predimenzovanými verejnými priestormi. Súčasné plážové kúpalisko je od lokality oddelené Švermovou ulicou, ktorá tvorí súčasť vnútorného mestského okruhu - jednej z najvyťaženejších dopravných tepien v Banskej Bystrici, hneď po rýchlostnej ceste R1. Na druhej strane Švermovej ulice sa nachádza bývalý areál ZAaRES, kedysi záhradkárska kolónia, dnes opustená a zarastená. Toto územie bolo v minulosti určené na výstavbu obytného komplexu Flora, ale projekt bol zastavený pre nedostatočné vetranie údolia, v ktorom sa lokalita nachádza. Areál ZAaRES je štruktúrovaný okolo pravidelnej siete ulíc, lemovanej stromami, skleníkmi a dvoma stredne veľkými rybníkmi. Západne od ZAaRES sa nachádza športový areál Univerzity Mateja Bela, ktorý zahŕňa bežeckú dráhu, futbalové ihrisko, tenisové kurty a ďalšie spevnené plochy - všetko ohradené nepreniknuteľným plotom. Západný okraj areálu končí na poli, za ktorým sa nachádza štvrť rodinných domov. Vlastníctvo pozemkov v oblasti je rozdrobené. Väčšina pozemkov je vo vlastníctve mesta Banská Bystrica, ale podstatnú časť vlastnia aj súkromné osoby, firmy a trochu nečakane aj cirkev.